Poloha

    Katastrálne územie obce Kálnica s plochou 26,40 km2 sa nachádza v severozápadnej časti pohoria Považský Inovec. Územie obce je súčasťou dvoch horských krajinných podcelkov Považského Inovca, a to Vysokého Inovca a Inoveckého predhoria. V podcelku Vysokého Inovca, ku ktorému patria najvyššie časti Považského Inovca s najvyšším vrchom Inovec (1042 m n.m.), dosahuje aj územie Kálnice najvyšší bod v k. 910 m n.m. (Vtáčí vŕštek, nazývaný tiež Ostrý vrch), ležiaci na hlavnom hrebeni pohoria, na ktorý územie obce zasahuje.

Povrch

  Vo Vysokom Inovci, do ktorého zasahujú horné časti Prostrednej a Krajnej doliny, vznikol silne členitý hornatinný reliéf s relatívnymi výškovými rozdielmi 311 až 640 m a stredným uhlom sklonu svahov 12 - 24°. Z hlavného hrebeňa, ktorého výška neklesá pod 700 m n.m., vystupujú do územia obce viaceré rázsochy so strmými stranami.
  Z viacerých vrchov uvádzame Kopanú (470 m n.m.), Kňažiu (438 m n.m.), Kavčí vrch (412 m n.m.) a Hraničný vrch (474 m n.m.). Prevažne prevláda hladko modelovaný reliéf, miestami sa však vytvorili ostrejšie formy reliéfu, niekde až bralnatého, charakterizovaného tzv. kozími chrbtami.
   V reliéfe sú výrazné, najmä geologickou činnosťou vody modelované, doliny Rybníckeho potoka a Kňažej, Prostrednej a Krajnej doliny, tiež doliny Istvičovského potoka. V Inoveckom predhorí obec dosahuje aj najnižší bod - cca 205 m n.m., a to v mieste, kde Kálnický potok opúšťa jej územie. Intravilán obce Kálnica leží v n.v. cca 208 - 240 m n.m.

Podnebie

  Intravilán obce s najbližšími priľahlými časťami patrí do teplej klimatickej oblasti, obvodu teplého, mierne vlhkého, s miernou zimou. Priemerná ročná teplota vzduchu v okolí obce sa pohybuje okolo 9°C, s narastajúcou nadmorskou výškou však postupne klesá a v hrebeňovej časti Považského Inovca dosahuje 6°C. V najchladnejšom mesiaci januári je priemerná teplota - 3,5 až -6°C, v najteplejšom mesiaci júli dosahuje 17 až 17.5°C. Priemerný ročný úhrn zrážok v okolí obce sa pohybuje medzi 600 - 650 mm, postupne však s narastajúcou nadmorskou výškou stúpa a v hrebeňovej časti Považského Inovca dosahuje 800 - 900 mm.
   Hydrologický územie obce patrí do povodia Váhu. Odvodňované je Rybníckym potokom a Kálnickým potokom s prítokmi Kňažia, Prostredný potok a Istvičovský potok. Vodnosť povrchových tokov je závislá na klimatických, najmä zrážkových pomeroch.
  Pôda je jedna zo základných zložiek prírodného prostredia, má rozhodujúci vplyv na vznik a vývoj rastlinstva a živočíšstva. V údoliach sa vyvinuli nivné pôdy a v prevažnej časti chotára hnedé lesné pôdy a rendziny. Podľa úrodnosti obec patrí do stredne úrodných pôd.
  Výmera chotára v celkovej rozlohe predstavuje 2640 ha, z toho 422 ha tvorí orná pôda, 3,5 ha vinohrady, 42 ha chmeľnice, 200 ha lúky a 212 ha pasienky.
  Poľnohospodárstvo v rastlinnej výrobe sa zameriava hlavne na obilninárstvo a krmovinárstvo. V súčasnosti je v popredí záujmu pestovanie vínnej révy, s ohľadom na dávne tradície, keď Kálničania pretvárali okolité svahy na úrodné vinohrady. V minulom storočí ich však napadla fyloxéra a preto v roku 1882 dr. J. L. Holuby botanizoval už v opustených vinohradoch.