o organizácii

história

aktuality

Kálnický malebný chotár, vklinený do Inoveckého pohoria, poskytoval vhodné podmienky aj pre včelárenie. Doložené je už v druhej polovici 19. storočia. Včelárilo sa v bútľavých klátoch, tzv. dlabákoch, zriedkavejšie v úľoch upletených zo slamy. Med sa vyberal iba na Jozefa, ako zvyšok, ktorý zostal včelám po dlhej zime. Ďalším produktom bol vosk.

Prvými známymi včelármi boli lesník Rieger so 6 včelstvami, Valovič - Valech, Pavlech a "jáger" Stano. Napriek výhodným priestorovým a klimatickým podmienkam, ako i obľube medu v ľudovom liečiteľstve a pri pečení tradičných medovníkov, včeláreniu sa venovalo iba niekoľko jednotlivcov.

Významným medzníkom bolo založenie okresného Včelárskeho spolku v Novom Meste nad Váhom 15. júna 1919, prvého na Slovensku. Združoval 38 členov z celého okolia, ktorí vlastnili 592 včelstiev. Tradíciu včelárenia v Kálnici rozvíjali: Ján Urban, Pavol Hladký - Listárech, Ján Valovič, Ondrej Dodek, Riegel a Adam Ďuriš. V chotári kočovali aj včelstva niekoľkých Novomešťanov.

K ďalšiemu rozmachu včelárstva v obci došlo po príchode Adama Krchnavého z Prievidze v roku 1956. Bol prvým vlastníkom včelárskeho vozu a medometu na „stáčanie" medu. Vo včelárstve uplatňoval najmodernejšie poznatky a ochotne priúčal aj ďalších záujemcov. V r. 1956 bol včelárskym hliadkárom pre celé okolie Kálnice i Bošácku dolinu. Ako raritu možno uviesť, že mladí adepti včelárstva ešte v päťdesiatych rokoch rešpektovali sympatickú poveru: včelám zakúpeným za peniaze sa vraj nedarí... Pri kúpe uprednostňovali naturálnu výmenu. Najčastejším platidlom bolo obilie.

V roku 1994 postihla kálnických včelárov nečakaná pohroma - od 13. 3. do 18. 4. bol v chotári na "návšteve" statný Maco, ktorý si pochutnal na 25 včelstvách. Škoda, ktorú medveď spôsobil, bola vyčíslená na vyše 33 tisíc Sk. V roku 1990 sa zo strany štátu prestal garantovať výkup medu, čo po predchádzajúcom včelom more spôsobilo rapídny úpadok včelárenia. Počet včelstiev v okrese sa z pôvodných 4500 znížil na 2187. Včelárska ekonomika je verným odrazom situácie v celom "agrokomplexe": vysoké vstupy, nízke výstupy, k čomu sa pridružuje nesolventnosť vykupovačov, ktorí producentom medu platia i s ročným oneskorením. Chov včiel sa - z pohľadu trhového mechanizmu - stáva neefektívnym a môže sa rozvíjať iba ako značne nákladná záľuba.

Bezprostredné kontakty s pulzom živej prírody, jej harmóniou a jedinečnou ozdobou - bzučiacim medonosným hmyzom - našli svoj výraz i v oslovovaní sa včelárov: priateľ, priateľka. Dobré medziľudské vzťahy, nezištné odovzdávanie skúseností, rozvinuté poradenstvo, dostatok odbornej literatúry a časopisov, napriek zložitej ekonomickej situácii, dotvárajú víziu, že včelári aj v nových ekonomických podmienkach nestratia zo zreteľa staré tradície, národohospodársky, ochranársky i ekologický aspekt svojej ušľachtilej záujmovej činnosti tak, aby včely v kálnickom chotári mali domovské právo natrvalo.

Z knihy Kálnica 600