ObecKálnica
V Kálnici je 18 včelárov, ktorí dorábajú med pre seba a svoju rodinu. Niektorí majú aj viac rodín včiel. Svoj med ponúkajú nielen svojej rodine, ale aj obchodnej sieti a svojim klientom, pravidelným odberateľom. Nuž, a ktorí sú to?
Ing. Miroslav Borcovan - 4 rodiny včiel,
Jaroslav Bolech - 3 rodiny,
Ing. Dušan Bednárik - 5 rodín,
Ján Dlhopolec - 6 rodín,
Pavol Dovina - 5 rodín,
Milan Jakuš - 16 rodín,
Ivan Krchnavý - 3 rodiny,
Rudolf Líška - 7 rodín,
Ján Pavlech - 23 rodín,
Ľuboš Pavlech - 10 rodín,
Jozef Pavelka - 2 rodiny,
Vladimír Potoček - 10 rodín,
Milka Pažitná - 6 rodín,
Alexander Rabatin - 30 rodín,
Jaroslav Šimo - 4 rodiny,
Stanislav Urban - 3 rodiny,
Tibor Valovič - 25 rodín.
Väčšina z nich sa včelárstvu venuje už dlhé roky, niektorí sú aj funkcionári v našom zväze. Jedným z nich je aj môj kamarát Tibor Valovič. Je známy ochotou pomáhať nielen kálnickým včelárom, ale i celému novomestskému regiónu. Zabezpečuje odbyt medu od včelárov, ktorí ho majú nadbytok. Je predsedom organizácie včelárov v Novom Meste nad Váhom, ktorej členmi sme aj my ostatní. Ďalej je členom výkonného výboru Slovenského zväzu včelárov, ktorý je najvyšším orgánom včelárov na Slovensku.
Tibor je hlavným organizátorom a garantom zdravej výživy včiel na výstave Záhradkár - včelár v Trenčíne /výstavisko TMM/, ktorú pripravujú včelári a kde máme aj stánok s našimi produktmi. V minulosti viedol krúžok mladých včelárov pri Poľnohospodárskej škole v Novom Meste nad Váhom.
I ostatní včelári majú rôzne kurzy a školenia v oblasti zdravia včiel. Inšpektormi zdravia včiel sú Milan Jakuš, Vladimír Potoček, Alexander Rabatin, Tibor Valovič. Sú poverení Štátnou veterinárnou správou v Novom Meste nad Váhom kontrolovať a diagnostikovať choroby včiel. A tak som sa dostal k najzávažnejšiemu problému, ktorý trápi včelárov. Sú to choroby včiel. Píšem o nich preto, že mnohí ani neviete, akú starosť a nebezpečenstvo prináša globalizácia nielen pre populáciu, ale aj pre prírodu, včely a včelára. Naše včely už 25 rokov napadá klieštik, ktorý bol v začiatkoch skazou pre včely. Tento parazit pochádza z Austrálie. V niektorých oblastiach Slovenska a v Podunajskej nížine sa vydymilo a muselo zlikvidovať až 95% včelstiev. Príroda ostala na niekoľko rokov bez regulovaného opeľovača - včiel. Našiel sa liek a tak každoročne liečime naše včely proti tomuto parazitovi 3-4 krát mimo znáškového obdobia.
V roku 2005 sa v našej obci, ale aj v okolí, objavila ďalšia, ešte závažnejšia choroba včiel - mor včelieho plodu. Túto baktériu nám však nepriniesla globalizácia, ale samotní včelári. Prečo? Baktéria sa objaví najmä v zle hygienicky udržiavanom včelstve, je prenosná dotykom, v tichosti prežije aj sto rokov a potom znovu prepukne. Proti tejto baktérii niet priameho lieku vo forme antibiotík a pod., no i keby boli, podávať ich vo včelstve je zakázané, pretože liek invertuje v mede a to je pre ľudský organizmus nebezpečné. V prípade výskytu tejto choroby je včelár povinný včelstvá zlikvidovať a zariadenie ako aj včelské stanovište, dezinfikovať. Kto tak neurobí, za tri roky mu uhynie všetko včelstvo a touto chorobou zamorí celú oblasť.
Sú aj včelári, ktorí majú osvedčenie o akosti medu. Ich med bol laboratórne vyšetrený a neobsahuje žiadne cudzorodé látky ako sú antibiotiká či iné prímesi. Takéto osvedčenie získal u nás Tibor Valovič v roku 2006, Vladimír Potoček a Alexander Rabatin v roku 2007. Osvedčenie slúži na predaj medu do obchodných sietí i bez ďalšej úpravy.
Alexander Rabatin
Kálnický malebný chotár, vklinený do Inoveckého pohoria, poskytoval vhodné podmienky aj pre včelárenie. Doložené je už v druhej polovici 19. storočia. Včelárilo sa v bútľavých klátoch, tzv. dlabákoch, zriedkavejšie v úľoch upletených zo slamy. Med sa vyberal iba na Jozefa, ako zvyšok, ktorý zostal včelám po dlhej zime. Ďalším produktom bol vosk.
Prvými známymi včelármi boli lesník Rieger so 6 včelstvami, Valovič - Valech, Pavlech a "jáger" Stano. Napriek výhodným priestorovým a klimatickým podmienkam, ako i obľube medu v ľudovom liečiteľstve a pri pečení tradičných medovníkov, včeláreniu sa venovalo iba niekoľko jednotlivcov.
Významným medzníkom bolo založenie okresného Včelárskeho spolku v Novom Meste nad Váhom 15. júna 1919, prvého na Slovensku. Združoval 38 členov z celého okolia, ktorí vlastnili 592 včelstiev. Tradíciu včelárenia v Kálnici rozvíjali: Ján Urban, Pavol Hladký - Listárech, Ján Valovič, Ondrej Dodek, Riegel a Adam Ďuriš. V chotári kočovali aj včelstva niekoľkých Novomešťanov.
K ďalšiemu rozmachu včelárstva v obci došlo po príchode Adama Krchnavého z Prievidze v roku 1956. Bol prvým vlastníkom včelárskeho vozu a medometu na „stáčanie" medu. Vo včelárstve uplatňoval najmodernejšie poznatky a ochotne priúčal aj ďalších záujemcov. V r. 1956 bol včelárskym hliadkárom pre celé okolie Kálnice i Bošácku dolinu. Ako raritu možno uviesť, že mladí adepti včelárstva ešte v päťdesiatych rokoch rešpektovali sympatickú poveru: včelám zakúpeným za peniaze sa vraj nedarí... Pri kúpe uprednostňovali naturálnu výmenu. Najčastejším platidlom bolo obilie.
V roku 1994 postihla kálnických včelárov nečakaná pohroma - od 13. 3. do 18. 4. bol v chotári na "návšteve" statný Maco, ktorý si pochutnal na 25 včelstvách. Škoda, ktorú medveď spôsobil, bola vyčíslená na vyše 33 tisíc Sk. V roku 1990 sa zo strany štátu prestal garantovať výkup medu, čo po predchádzajúcom včelom more spôsobilo rapídny úpadok včelárenia. Počet včelstiev v okrese sa z pôvodných 4500 znížil na 2187. Včelárska ekonomika je verným odrazom situácie v celom "agrokomplexe": vysoké vstupy, nízke výstupy, k čomu sa pridružuje nesolventnosť vykupovačov, ktorí producentom medu platia i s ročným oneskorením. Chov včiel sa - z pohľadu trhového mechanizmu - stáva neefektívnym a môže sa rozvíjať iba ako značne nákladná záľuba.
Bezprostredné kontakty s pulzom živej prírody, jej harmóniou a jedinečnou ozdobou - bzučiacim medonosným hmyzom - našli svoj výraz i v oslovovaní sa včelárov: priateľ, priateľka. Dobré medziľudské vzťahy, nezištné odovzdávanie skúseností, rozvinuté poradenstvo, dostatok odbornej literatúry a časopisov, napriek zložitej ekonomickej situácii, dotvárajú víziu, že včelári aj v nových ekonomických podmienkach nestratia zo zreteľa staré tradície, národohospodársky, ochranársky i ekologický aspekt svojej ušľachtilej záujmovej činnosti tak, aby včely v kálnickom chotári mali domovské právo natrvalo.
Z knihy Kálnica 600
Užitočné Informácie,
ktoré Vás môžu zaujímať.
