Cirkev

Kálnica bola v 16. - 18. storočí monolitná obec s jediným náboženstvom - evanjelickým. Práve princíp tolerancie umožnil, aby sa tu neskôr - bez akejkoľvek diskriminácie - usádzali aj rodiny s katolíckym a židovským vierovyznaním.

Najstarší pamätníci nám zachovali jedinečný príklad tolerancie a úcty k ich náboženskému presvedčeniu. Odlišné náboženské sviatky síce nesvätili, no v tomto čase sa obmedzovali hlučné práce na minimum, aby neboli rušené náboženské úkony.

Kým koncom 19. storočia matriky zaznamenali v našom regióne iba 6 "krížnych" manželstiev, v nasledujúcich desaťročiach už sobáše snúbencov s odlišným vierovyznaním neboli žiadnou zvláštnosťou. Krst detí sa riešil poväčšine kompromisom - po rodičoch podľa pohlavia detí. Prípady intolerancie - na rozdiel od niektorých susedných obcí - boli veľmi vzácne.

Žiadnej sekte či korporácii sa v obci nepodarilo etablovať. Najväčšie úsilie - organizovaním prednášok, šírením literatúry a osobným presviedčaním - vyvinuli Svedkovia Jehovovi, no bez zjavného efektu. Veriaci evanjelického a katolíckeho vierovyznania zostali ako celok verní kresťanským hodnotám a tradícii svojich predkov.
 

Z knihy Šestoročnica Kálnice