ObecKálnica
- Fotogaléria
Od histórie po súčasnosť
Najvýraznejšia zmena nastala v poľovníctve po roku 1962, keď nadobudol účinnosť nový poľovný zákon číslo 23 z februára 1962. Uzákonilo sa oddelenie výkonu poľovného práva od práva poľovníctva / ktoré zostalo vlastníkovi pôdy /, československý poľovnícky zväz a poľovnícke združenia dostali kompetencie zo zákona, čo bolo v právnom poriadku dosť nezvyklé. Právo poľovníctva na lesnej pôde prešlo do rúk štátnych lesov a v Kálnici vznikli dva poľovné revíry, poľný a lesný, ktoré sa však zlúčili do jedného s výmerou 3.164 ha a poľovné právo v ňom začalo vykonávať poľovnícke združenie Kálnica. Žiaľ, ani z tohto obdobia, a zvlášť po roku 1964, keď došlo k výmene členských preukazov sa nezachovali písomné doklady, či zápisnice o činnosti spolku. Preto nepoznáme ani menoslov zakladajúcich členov Poľovníckeho združenia Kálnica. Vznik poľovníckeho združenia v dnešnej podobe je však možné datovať do tohto obdobia. Hodnoverný zoznam členov máme až z roku 1976.
Členmi poľovníckeho združenia boli: (pri občanoch Kálnice je uvedené číslo domu, pri ostatných členoch adresa bydliska nie je uvedená) Štefan Bolech, č.d. 19, Jaroslav Bolech, č.d. 41, Ľudovít Czipzer, Anton Dolinský, Ondrej Ďuriš, č.d. 20, Ján Hladký, č. d. 272, Adam Hrušovský, č. d. 142, Ján Jamrich č. d. 316, Ján Jamrich, Ján Jurík, č.d. 239, Viktor Kališ, Ján Klinčúch, č. d. 298, Jozef Kolesík, František Krasňan, Adam Krchnavý, č.d. 43, Adam Krchnavý, č.d. 179, Ján Krchnavý č.d. 61, Ján Krchnavý č.d. 270, Ján Krchnavý, č.d. 270, Ján Krchnavý, č.d. 263, Ján Krchnavý č.d. 158, Milan Krchnavý č.d. 233, Štefan Krchnavý č.d. 158, Pavel Krchnavý č.d. 182, Ján Kubiš, č.d. 255, Ján Kukučka, č.d. 131, Štefan Kukučka, č.d. 174, MUDr. František Labounek, Mgr. Pavel Mocko, Rudolf Pagáč, č.d. 164, Albín Palatický, č.d. 319, Ján Rieger, č.d. 257, Pavel Peterka, Ondrej Ševčík, Ján Šlosár č.d. 313,Ján Šutovský a Pavel Vazáček. Počet členov poľovníckeho združenia sa do roku 1981 zvýšil na 42 členov. Boli to . Jaroslav Bolech, Štefan Bolech, Arpád Czipzer, Ondrej Ďuriš, Emil Gabriel, Ján Hladký, Adam Hrušovský, Pavol Husár, Ján Jamrich, Ján Jamrich ml., Ján Jurík, Viktor Kališ, Jozef Kolesík, Ľudmila Krchnavá, Adam Krchnavý, Adam Krchnavý, Ján Krchnavý č.d. 32., Ján Krchnavý č.d. 227, Ján Krchnavý č.d. 228, Ján Krchnavý č.d. 306, Ján Krchnavý, Milan Krchnavý, Pavel Krchnavý, Štefan Krchnavý, Ján Kukučka, Štefan Kukučka, Ján Kubiš, Mgr. Pavel Mocko, Marián Močko, Jozef Ondrejka, Rudolf Pagáč, Ing. Ján Pavlíček, Ján Rieger, Karol Somík, Ing. Rudolf Šajbidor, Ondrej Ševčík, Ján Šlosár, Ing. Miroslav Štefánik, Ján Šutovský, Jozef Točík, Ing. Igor Voj ta a Rudolf Vozár.
Činnosť poľovníckeho združenia sa v týchto rokoch vyznačovala mimoriadnou aktivitou a bola sústredená do oblastí osvety, poľovníckej činnosti, brigádnickej činnosti, kynologickej činnosti a streleckej činnosti. Jednotliví členovia bežne odpracovali v roku 100 a viac brigádnických hodín. Značná časť brigádnických hodín bola odpracovaná v rámci dobrej spolupráce s miestnym jednotným roľníckym družstvom. Poľovnícke združenie vykazovalo okolo 2.000 brigádnických hodín ročne vo väčšine odpracovaných pri prácach v poľovnom revíri i pri výstavbe poľovníckych zariadení.
Členovia poľovníckeho združenia ročne pripravili priemerne 500 až 800 q objemových, dužinatých a jadrových krmív pre zver na zimné obdobie. V roku 1964 členovia postavili chatu na Širokých, ktorá bola prestavaná do dnešnej podoby v roku 1984 a v roku 1974 postavili chatu na Dorotkových. V rovnakých rokoch postavili členovia združenia sklad krmív a garáž v časti obce Popolka.
V oblasti osvety sa vo februári roku 1981 začalo s tradíciou v poľovníckej i nepoľovníckej verejnosti mimoriadne obľúbených poľovníckych plesov poriadaných v novopostavenom kultúrnom dome, ktorý bol slávnostne otvorený v roku 1980. Tradícia pokračuje s menšou prestávkou po roku 1989 dodnes. Kálnickí poľovníci sa angažovali pri výchove a zvyšovaní odbornej zdatnosti členov pravidelnými prednáškami na Členských schôdzach. V roku 1984 sa v kultúrnom dome uskutočnil celoslovenský seminár k chovu raticovej zveri za účasti najvýznamnejších slovenských odborníkov. V oblasti kultúry udržiavalo poľovnícke združenie živé družobné kontakty s poľovníckymi združeniami v Dolných Salibách a v Mojmírovciach.
V oblasti poľovníctva bol Kálnický poľovný revír dobre známy. Po roku 1975 sa na základe projektu a za finančnej podpory ústredia zväzu začalo so zazverovaním bažanťou zverou, keď napríklad len v roku 1983 bolo vypustených do voľnej prírody 750 bažantov. U ostatných druhov zveri sa ročne lovilo priemerne 25 kusov jelenej zveri, 18 kusov srnčej zveri a 10 až 20 kusov muflónej zveri, ktorá sa po roku 1952, keď bolo v Sochoni vypustených prvých 10 kusov, dobre udomácnila a rozmnožila. Aj u zveri diviačej stavy postupne narastali, kým v roku 1975 sa ulovilo 6 diviakov, v roku 1988 už 33 diviakov. V osemdesiatych rokoch lovili kálnickí poľovníci aj malú zver, keď v roku 1974 ulovili 168 zajacov, 80 bažantov a 34 jarabíc.
Udalosti po roku 1989 neobišli ani poľovnícke združenie Kálnica. Časť členov poľovníckeho združenia podnietila niektoré pozemkové spoločenstvá v obci na vytvorenie nového poľovného revíru, v ktorom by vlastníci / držitelia poľovných lístkov / vykonávali výkon poľovného práva vo vlastnej réžii, k čomu využili ustanovenia novely zákona o poľovníctve číslo 99 z roku 1994, podľa ktorého zanikla povinnosť vlastníka poľovného pozemku postúpiť výkon poľovného práva poľovníckemu združeniu. Orgán štátnej správy poľovníctva takýto poľovný revír uznal približne na polovičnej výmere pôvodného poľovného revíru pod názvom Poľovný revír Ostré vrchy a zostávajúce poľovné pozemky uznal ako poľovný revír Kálnica - sever. V tomto roku z 38 členov poľovníckeho združenia Kálnica v septembri 1995 vystúpilo z členstva 5 členov, ktorí sa rozhodli vykonávať poľovné právo v poľovnom revíri Ostré vrchy. Títo poľovníci nevytvorili poľovnícke združenie, ale po vzore štátnych organizácií začali hospodáriť v réžii. Zostávajúcich 33 členov poľovníckeho združenia Kálnica ďalej hospodári vo vzniknutom poľovnom revíri Kálnica - sever o výmere 1.330 hektárov, ktorý má prenajatý od Združenia vlastníkov poľovných pozemkov Kálnica.
Neskôr si viacerí starší členovia poľovníckeho združenia najmä z dôvodu zdravotného stavu neobnovili poľovné lístky, čím k poklesu členskej základne. Postupným prijímaním ďalších členov vzrástla členská základňa na 27 členov.
Členmi poľovníckeho združenia Kálnica v súčasnosti sú Ing. Miroslav Čavič, Ľubomír Ganzarčík, Ján Jamrich, Viktor Kališ, Ľuboslav Kmeťo, Vojtech Konopa, Daniel Krchnavý, Ing. Ján Krchnavý, Ján Krchnavý , Ján Krchnavý, Ján Krchnavý č.d. 228, Ján Krchnavý , Ing. Martin Močko, Peter Mordin, č.d. 307, Jozef Ondrejka, Pavol Pavlech,, č.d.63, Vladimír Potoček, Jozef Snopek, Ing. Ján Šutovský, Ing. Tibor Telecký, Jozef Uko, Dušan Valovič, Ing. Vladimír Víťaz, Ing. Igor Vojta, Róbert Vojta, Rudolf Vozár a Ing. Florián Zámečník.
Členovia poľovníckeho združenia naďalej pokračujú v tradícii činností z predchádzajúcich desaťročí. Ročne odpracujú v osvetovej činnosti a v prácach pri obhospodarovaní poľovných pozemkov približne 2.000 brigádnických hodín. V tomto roku /2008/ zorganizovali tradičnú poľovnícku zábavu už po 26-sty raz. Obrábajú dve poľovnícke políčka, kosia lesné lúky a pripravujú dostatočné množstvo krmiva pre zver na zimné obdobie. I keď stavy hlavných druhov raticovej zveri v posledných rokoch v poľovnom revíri poklesli, poľovníci sa môžu pochváliť kvalitnými trofejami, keď v roku 2007 bol v revíri ulovený jeleň s trofejou ohodnotenou bronzovou medailou a muflón s trofejou ohodnotenou zlatou medailou.
Členovia poľovníckeho združenia zorganizovali aj niekoľko hodnotných kynologických podujatí. V poľovnom revíri sa viac krát uskutočnili farbiarske skúšky malých plemien. Najvýznamnejším podujatím však bol memoriál Kolomana slimáka, ako najvyššia skúška stavačov na Slovensku s medzinárodnou účasťou, ktorý dostal Kálnicu do povedomia medzinárodnej poľovníckej verejnosti. Lesná časť prác memoriálu za účasti vodičov z piatich štátov mala hlavný stan na chate na Širokých. Práca členov združenia zanechala v účastníkoch memoriálu najlepší dojem.
Poľovnícke združenie Kálnica, ako otvorená spoločenská organizácia záujemcov o výkon poľovného práva je nositeľom poľovníckej kultúry v obci Kálnica v duchu dávnych tradícií prenášaných z pokolenia na pokolenie.
Ing. Vladimír Víťaz, predseda Poľovníckeho združenia Kálnica
Užitočné Informácie,
ktoré Vás môžu zaujímať.
