Menu
Obec Kálnica
ObecKálnica
rozšírené vyhľadávanie

História, osobnosti, povesti

História

Obec Kálnica leží na západnom úpätí severnej časti Považského Inovca pri sútoku Kálnického a Rybnickeho potoka.
Oblasť Kálnice bola osídlená už v eneolite, približne 3 000 rokov pred naším letopočtom. Svedčí o tom hromadný nález rádiolaritových čepelí.

Prvá písomná správa o obci je z r.1396, kde vystupuje pod menom Kabucza. Jej históriu vo veľkej miere ovplyvňovala blízkosť hradu v Beckove. Pravdepodobne už od najstarších čias patrila obec beckovskému hradnému panstvu. Z tohto dôvodu boli majitelia hradu zároveň vlastníkmi Kálnice, od r.1434 to boli Stiborovci, po nich Bánfiovci, od r.1646 pripadlo panstvo na základe dedičského práva komposessorátu dedičných rodov, skladajúcich sa z dvanástich šľachtických rodín. Boli to rodiny: Erdödy, Forgáč, Revai, Pongrác, Medňanský, Bakó, Morvay, Jubnický a Beranyi. Neskôr k nim pribudla rodina Drugeth. Pri takomto veľkom množstve spoluvlastníkov je len samozrejmé, že sa majetkové vzťahy na panstve značne skomplikovali. Vidieť to i na príklade Kálnice. Tá sa rozdelila na dva samosprávne celky: Pánsku Kálnicu /dolnú/ a Rožňovú Kálnicu /hornú/. V Rožňovej Kálnici mala svoje majetky aj zemanská rodina Kálnický - Valovič, ktorá r.1592 získala armálesom od RudolfaII. svoj rodový erb.
V roku 1866 postihla obec cholera a v roku 1873 požiar, pri ktorom vyhorel takmer celý dolný koniec obce. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, rybárstvom, sušiarenstvom, ovocinárstvom, výrobou drevených výrobkov, tkaním plátna a šitím krojov. Obec sa významne zapísala do dejín slovenského ochotníckeho divadelníctva už v r. 1906 odohraním hry SVEDOMIE v slovenčine.
 

Pečať a erb obce


pečaťKresba najstaršieho symbolu Panskej Kálnice podľa opisu J.Fojtíka, kreslil M. Ďurža.
Legenda k textu na pečati: DOMINI KALNICZA - S(tephanus) 17+36 R(ex).
Najstaršie pečatidlo Panskej Kálnice po prvýkrát uverejnil Juraj Fojtík.

Opisuje ho takto: "pečať priemeru 32 mm datovaná rokom 1736. V spodnej časti pečatného poľa je štít, v ňom sv.Štefan so žezlom v pravej ruke a korunou na hlave.... Okolo štítu sú ozdobné, ružičkami kombinované girlandy, nad tým je v poloblúku v dvoch radoch.

Fojtík objavil aj pečať Rožňovej Kálnice, ktorá obsahuje ten istý symbol. Píše o nej, že je priemeru 45 mm a má legendu znenia; ROSCHON KALNICZA 1736. Odtlačok pečatidla, ktorý našiel Fojtík, bol nereprodukovatelný. Sádrové odliatky pečatí oboch obcí,ktoré uvádzame sa nám podarilo získať z písomností Štatného okresného archívu v Trenčíne.

Spôsob obživy obyvateľstva a tiež i názov obce by mohli byť dostatočným zdrojom námetov pre vytvorenie erbu. Historický symbol Kálnice však korení v inej oblasti témat a to v cirkevnom znaku. Obyvatelia Kálnice v cirkevnej správe patrili pod beckovskú farnosť. Farský kostol v Beckove je doložený r.1424.    Zasvätili ho sv. Štefanovi-kráľovi. V období reformácie väčšina obyvateľov obcí beckovského panstva prešla na evanjelickú vieru. Aj po rekatolizácii /od pol. 17.stor./ zostala veľká časť Kálničanov evanjelikmi. Na tom majú veľkú zásluhu šlachtické evanjelické rodiny, predovšetkým rodina Dubnických. Revaiovci, Drugethovci a Revickí sa zas pričinili o to, aby ich poddaní z Kálnice prestúpili na katolickú vieru.

Z obdobia,keď rekatolizačný proces v obciach beckovského panstva bol už zavŕšený,pochádzajú aj najstaršie sfragistické pamiatky Kálnice. Sú to pečate Panskej a Rožňovej Kálnice, datované rokom 1736. Podľa nich je historickým symbolom obce Štefan-kráľ patrón farského kostola v Beckove. Hoci pečatidlo s týmto symbolom súvisí s rekatolizáciou a pre Kálnicu ju dali vyhotoviť pravdepodobne katolické rodiny vlastniace panstvo, Kálničania, medzi ktorými prevažovali vždy evanjelici, symbol rešpektovali a používali ho až do roku 1891.


Významné osobnosti

V Kálnici sa narodil humorista a maliar Milan Stano, i MUDr. Andrej Krchnavý, významný lekár v liečbe tuberkulózy na Slovensku, a pôsobil tu i významný evanjelický kazateľ a spisovateľ Štefan Pilárik.

Viac o histórii obce sa dozviete v PDF verzii knihy Kálnica 600 - menšia 6,7 MBväčšia veľkosť 25,9 MB

 

Povesti a príbehy o Kálnici

Ako sa stal Hurban slovenským kráľom
Kálnická pohostinnosť
Liečivá voda
Výsadba vinohradu
Studnička na Klokočovke
Vodník na Darane
Šarkan na Zbojníckom kopci
Kurucký zbojník Stano
O láske kňažnej ku kuchárovi Milanovi
Zázrak v Kálnickom chotári

Ako sa stal Hurban slovenským kráľom

Medzi korunovačné metropoly sa v prvej polovici 19. storočia zaradila i malá podinovecká dedinka Kálnica. Presviedča nás o tom viedenský novinár Karol Paldauf vo svojej nemecky písanej brožúre proti „Hurbanische Gruppe". Korunovačnú scénku však účelovo zveličil, podstatné detaily zamlčal, a tak nám prichodí - kvôli objektívnej pravde - jeho svedectvo doplniť o hodnovernejšie spomienky súčasníkov a v mnohom korigovať...

Kálnická pohostinnosť

Keď v roku 1663, asi 50-tisícová Osmanská armáda dobyla Nové Zámky, Nitru a Hlohovec, do područia tureckého polmesiaca sa dostalo aj Považie. Kálnickí poddaní sa ocitli medzi dvoma mlynskými kameňmi: na povinné daňové poplatky natŕčali ruku Turek i zemepán. Na počudovanie, paša Husein sa uspokojil s dežmou päťsto akče. Štvrtinu dane zaplatil mlynár, ktorý „točil" až dve mlynské kolesá.

Kurucký zbojník Stano

Pod Inoveckými horami bola živá zbojnícka tradícia. Pôsobil tam zbojník, ktorý sa volal Stano a mal hodnosť kaprála v kuruckej armáde.Bol to mocný, odvážny a veselý človek, a veľa sa hovorilo o jeho husárskych kúskoch. Kurucké vojsko na Považí hladovalo a Stano sa so skupinou odvážnych vojakov vybral cez hory na Moravu, a po niekoľkých dňoch sa vrátil s plnými vozmi potravín a mikulovského vína.

Liečivá voda

Kúsok za Širokým je lúka, ktorú volajú Pod Kamenným chrámom. Neďaleko je Vankovec, kde boli vyhĺbené šachty od baníkov. Vsedemdesiatych rokoch sa tu ťažil urán. Spod kamenného zrázu tu vyviera bohatý prameň čírej vody. Výskumníci, čo tu robili prieskum uránu, zistili, že je veľmi rádioaktívna a zhrozili sa:

O láske kňažnej ku kuchárovi Milanovi

Toto sa stalo ešte v starodávnych časoch. Ďaleko za Kálnicou v hustých horách bol postavený kláštor. Tú časť teraz volajú Dorotko-vé a vravelo sa, že kláštor bol vysvätený ešte biskupom Gorazdom.

Studnička na Klokočovke

Hovorí sa, že raz na Kálnicu prišlo veľké sucho. Vyschli studne, potoky a nebolo čím napojiť ľudí ani dobytok. Jeden pastier vtedy pásol kravy na lúke. Chytil do oka zajaca a chcel si ho upiecť. Bol tam jeden suchý strom a chcel ho vyrúbať, aby mal drevo na oheň. Keď raz do stromu zasekol, počul úpenlivý hlas:

Šarkan na Zbojníckom kopci

Starí ľudia vraveli a tí to počuli od svojich predkov, ako a kde sa ľudia schovávali v horách za tureckých vojen. V našich horách sa schovávali aj zbojníci. Zachovalo sa o tom veľa povestí. Jedna povesť hovorí o tom, že na krížnych cestách zbojníci zakopali poklad. Je na sto krokov smerom k hraničnému kameňu, čo označuje chotár. Z druhej strany tohto kameňa je vytesaný polmesiac. No nevie sa, či niekto tento poklad objavil a zbohatol.

Vodník na Darane

V Kálnici na Darane bol kedysi starý mlyn. Ako áno ako nie, raz sa tam zjavil vodník. Bol zelený a malej postavy. Medzi prstami mal blany ako žaba, to preto aby sa mu lepšie plávalo vo vode. Na hlave mal klobúčik pospletaný z vŕbového prútia a lístia. Na sebe mal oblečené nohavice a kabát, no bolo vidieť, že z nich už dávno vyrástol. Nemal topánky, chodil len tak naboso.

Výsadba vinohradu

Traduje sa, že pred 350 rokmi prišli pred náboženským prenasledovaním do Kálnice bratia Krchnaví, ktorí sa tu usadili. Za tureckých vojen Kálnicu Turci niekoľkokrát vylúpili a vypálili. Keďže panstvo v Beckove nemalo vína, lebo vinice na južnom Slovensku boli pod Turkami, rozkázali vyklčovať horu Istvičov a tam vysadili vinohrady. Vtedy zaviedli aj chov rýb v niekoľkých rybníkoch pod Cipcom.

Zázrak v Kálnickom chotári

Dodnes sa spomína roztomilá epizódka o „zázraku" v kálnickom chotári. Keď sa jeden z božích služobníkov vracal do kláštora s bohatou nádielkou milodarov od štedrých Kálničanov, zastavil sa pri malom lesíku, aby načerpal nové sily pred ďalšou pešou túrou. Čo však čert nechcel, v lesíku si odbavovala malú potrebu i jedna sedliačka.

Užitočné Informácie,
ktoré Vás môžu zaujímať.