ObecKálnica
Katastrálne územie obce Kálnica s plochou 26,40 km2 sa nachádza v severozápadnej časti pohoria Považský Inovec. Územie obce je súčasťou dvoch horských krajinných podcelkov Považského Inovca, a to Vysokého Inovca a Inoveckého predhoria. V podcelku Vysokého Inovca, ku ktorému patria najvyššie časti Považského Inovca s najvyšším vrchom Inovec (1042 m n.m.), dosahuje aj územie Kálnice najvyšší bod v k. 910 m n.m. (Vtáčí vŕštek, nazývaný tiež Ostrý vrch), ležiaci na hlavnom hrebeni pohoria, na ktorý územie obce zasahuje.
Vo Vysokom Inovci, do ktorého zasahujú horné časti Prostrednej a Krajnej doliny, vznikol silne členitý hornatinný reliéf s relatívnymi výškovými rozdielmi 311 až 640 m a stredným uhlom sklonu svahov 12 - 24°. Z hlavného hrebeňa, ktorého výška neklesá pod 700 m n.m., vystupujú do územia obce viaceré rázsochy so strmými stranami.
Z viacerých vrchov uvádzame Kopanú (470 m n.m.), Kňažiu (438 m n.m.), Kavčí vrch (412 m n.m.) a Hraničný vrch (474 m n.m.). Prevažne prevláda hladko modelovaný reliéf, miestami sa však vytvorili ostrejšie formy reliéfu, niekde až bralnatého, charakterizovaného tzv. kozími chrbtami.
V reliéfe sú výrazné, najmä geologickou činnosťou vody modelované, doliny Rybníckeho potoka a Kňažej, Prostrednej a Krajnej doliny, tiež doliny Istvičovského potoka. V Inoveckom predhorí obec dosahuje aj najnižší bod - cca 205 m n.m., a to v mieste, kde Kálnický potok opúšťa jej územie. Intravilán obce Kálnica leží v n.v. cca 208 - 240 m n.m.
Intravilán obce s najbližšími priľahlými časťami patrí do teplej klimatickej oblasti, obvodu teplého, mierne vlhkého, s miernou zimou. Priemerná ročná teplota vzduchu v okolí obce sa pohybuje okolo 9°C, s narastajúcou nadmorskou výškou však postupne klesá a v hrebeňovej časti Považského Inovca dosahuje 6°C. V najchladnejšom mesiaci januári je priemerná teplota - 3,5 až -6°C, v najteplejšom mesiaci júli dosahuje 17 až 17.5°C. Priemerný ročný úhrn zrážok v okolí obce sa pohybuje medzi 600 - 650 mm, postupne však s narastajúcou nadmorskou výškou stúpa a v hrebeňovej časti Považského Inovca dosahuje 800 - 900 mm.
Hydrologický územie obce patrí do povodia Váhu. Odvodňované je Rybníckym potokom a Kálnickým potokom s prítokmi Kňažia, Prostredný potok a Istvičovský potok. Vodnosť povrchových tokov je závislá na klimatických, najmä zrážkových pomeroch.
Pôda je jedna zo základných zložiek prírodného prostredia, má rozhodujúci vplyv na vznik a vývoj rastlinstva a živočíšstva. V údoliach sa vyvinuli nivné pôdy a v prevažnej časti chotára hnedé lesné pôdy a rendziny. Podľa úrodnosti obec patrí do stredne úrodných pôd.
Výmera chotára v celkovej rozlohe predstavuje 2640 ha, z toho 422 ha tvorí orná pôda, 3,5 ha vinohrady, 42 ha chmeľnice, 200 ha lúky a 212 ha pasienky.
Poľnohospodárstvo v rastlinnej výrobe sa zameriava hlavne na obilninárstvo a krmovinárstvo. V súčasnosti je v popredí záujmu pestovanie vínnej révy, s ohľadom na dávne tradície, keď Kálničania pretvárali okolité svahy na úrodné vinohrady. V minulom storočí ich však napadla fyloxéra a preto v roku 1882 dr. J. L. Holuby botanizoval už v opustených vinohradoch.
Vplyv na druhové zloženie a formovanie rastlinných spoločenstiev vytvára jednak príroda svojou zákonitou cestou, jednak človek svojím kladným alebo záporným zásahom do prírody.
Z hľadiska fytogeografického (rastlinno - zemepisného) členenia Slovenska menšia časť územia Kálnice patrí do oblasti panónskej flóry do obvodu panónskej xerotermnej flóry . Do tohto fytogeografického obvodu spadá len výbežok Podunajskej nížiny, ktorá zasahuje svojimi severnými výbežkami ako Podunajská pahorkatina údolím Váhu po Beckov (tzv. Beckovská brána). Podstatná časť územia Kálnice patrí do oblasti západokarpatskej flóry do obvodu predkarpatskej flóry, súčasťou tohto obvodu je okres Považský Inovec.
K podrobnejšiemu poznaniu flóry Kálnice na sklonku minulého storočia prispel jeden z najvýznamnejších botanikov Slovenska dr. J. Ľ. Holuby. Vo svojom príspevku Excursion in das Kálnicaer Gebirge im Suden des Trentschiner Comitates (1883) - Exkurzia do kálnických hôr na juhu Trenčianskej župy - popísal výsledky svojho botanizovania v opustených vinohradoch, kde zistil výskyt vstavača obyčajného a vstavača vojenského, ktoré sa tu nachádzali v nesmiernom množstve. V hojnom počte sa tiež nachádzala palina metlovitá, ránhoj horský a zbehovec úzkolistý. Zriedkavejšie sa tu vyskytoval kavyľ Ivanov .
V roku 1902 dr. J. Ľ. Holuby sa opäť vrátil do kálnických hôr, kde ho zaujali hlavne prvé jarné druhy. Príspevky dr. J. L Holubyho sú pre nás cenným zdrojom informácií o flóre Kálnice a jej premenách, lebo v súčasnej dobe sa z teplomilnej lokality Daranech Cipec nepodarilo dokladovať ani jeden zo spomínaných kritických taxónov.
Kálnické hory priťahujú botanikov i v súčasnosti. V roku 1983 tu botanizoval pracovník Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty so sídlom v Nemšovej RNDr. Pavol Deván, ktorý potvrdil v Krajnej doline výskyt prilbovky dlholistej , vstavačovca bazového, vstavača mužského poznačeného a vstavača obyčajného.
Na území okolia Kálnice predstavujú prirodzenú vegetáciu tieto rastlinné spoločenstvá:
- lužné lesy podhorské a horské
- dubovo - hrabové lesy karpatské
- dubovo - cerové lesy
- dubové kyslomilné lesy
- bukové kvetnaté lesy podhorské Eu
- lúčne spoločenstvo
V dolinách pozdĺž vodných tokov sa vyskytujú vlhkomilné druhy lužných lesov podhorských a horských.
V stromovom poschodí sa najhojnejšie vyskytuje jelša lepkavá, ďalej pristupuje topoľ biely, topoľ čierny, vŕba biela a vŕba košikárska. Poschodie krovín je na druhy bohatšie. Najhojnejšie sa vyskytujú baza čierna a svíb krvavý, primiešaný je bršlen bradavičnatý , hloh jednosemenný a kalina obyčajná . Na kmeňoch stromov a na kríkoch sa popínajú chmeľ obyčajný a plamienok plotný . Bylinné poschodie tvoria hlavne vlhkomilné rastliny. Dominantnými sú pŕhľava dvojdomá, horčiak pieprový, netýkavka nedotklivá, ostružina ožinová , vrbica vŕbolistá a zádušník brečtanovitý . Ďalej sa tu nachádza brečtan popínavý, čerkáč obyčajný, čerkáč peniažtekový, čistec lesný, jahoda obyčajná , kozonoha hostcová, kručinka farbiarska , kuklík mestský , lipkavec obyčajný, lipkavec, ktorý tu dosahuje východnú hranicu svojho rozšírenia. Ďalej sa tu nachádza mliečnik chvojkový , mrvica lesná, nezábudka močiarna, pakost strihaný , pakost smradľavý, pichliač roľný , pľúcnik lekársky, púpava lekárska, skorocel kopijovitý, skorocel prostredný, šalvia lúčna, šišak vrúbkovaný, veronika lekárska, veronika obyčajná , vika plotná, vrbica vŕbolistá, zanoväť rakúska tu dosahuje najsevernejšiu hranicu svojho rozšírenia.
Najrozšírenejšou lesnou formáciou v chotári Kálnice sú dubovo-hrabové lesy karpatské. Dominantnou drevinou je dub zimný a hrab obyčajný, vtrúsený je javor poľný, borievka obyčajná, breza previsnutá, buk lesný, čerešňa vtáčia, jarabina brekyňová. Krovinné poschodie tvoria najmä baza čierna , bršlen bradavičnatý , hloh jednosemenný, hloh obyčajný, kalina siripútková , lieska obyčajná , ostružina ožinová, ruža šípová, svíb krvavý, vtáčí zob , zimolez obyčajný. Druhové zloženie bylinného podrastu je veľmi pestré. Z významnejších druhov sa tu vyskytuje najmä brusnica. čučoriedková, čarovník obyčajný, čistec lesný, fialka lesná, fialka voňavá , hrachor čierny , chlpaňa hájna , chlpaňa chlpatá, jahoda obyčajná, jastrabník , jastrabník lesný, jastrabník savojský , jarva obyčajná, kokorík voňavý, konvalinka voňavá, kostihoj hľuznatý, kozinec sladkolistý , krtičník hľuznatý, kručinka farbiarska , lipkavec lesný , lipkavec, lipnica hájna, luskáč lekársky , lýrovka obyčajná, mednička jednokvetá , medunka medovkolistá, orličník obyčajný , pľúcnik lekársky, papradka samičia , veronika lekárska, vres obyčajný, vstavač obyčajný, zvonček broskyňolistý, žerušničník piesočný.
Chotár Kálnice pokrývajú okrem dubovo - hrabových lesov karpatských aj maloplošne rozšírené teplomilné dubovo - cerové lesy. V prirodzenej skladbe stromového poschodia prevláda dub zimný, vtrúsená je borovica čierna, dub cer, dub letný , javor poľný a vysádzaný agát biely . Krovinné poschodie tvorí bršlen európsky E , dráč obyčajný, drieň obyčajný, hloh obyčajný, rešetliak prečisťujúci , trnka obyčajná a vtáčí zob . Bylinné poschodie je variabilné, tvoria ho druhy astra kopcová, černuška roľná , divozel rakúsky, horčičník rozložitý, klinček kartuziánsky, lavaterka durínska , lucerna ďatelinová, marinka psia, maruľka roľná , netýkavka nedotklivá, nevädza hlaváčovitá , oman hnidákový, ruman farbiarsky, starček Jakubov , šalát kompasový, šedivka sivá, veronikovec klasnatý , voskovka menšia, vŕbovka kopcovitá, zanoväťník černejúci a zanoväť chlpatá .
V chotári Kálnice na vhodných stanovištiach sa vyskytujú dubové kyslomilné lesy, ktoré nezaberajú veľké plochy. Patria k najxerofilnejším dubovým lesom v extrémnych polohách vo výške cca od 250 m do 700 m n.m. Floristicky sú chudobné. Vedúcou drevinou je dub žltkastý, vtrúsený je dub mnohoplodý, borovica lesná a breza previsnutá. Krovinná vrstva je značne potlačená. Bylinný porast tvorí: brusnica čučoriedková , čermeľ lúčny pravý, kručinka chlpatá, lipnica hájna , silenka obyčajná, smlz trsťovníkovitý, veronika lekárska, vres obyčajný, zanovätník černejúci, zanoväť chlpatá .
V zmiešaných lesoch podhorského výškového stupňa s výraznou prevahou buka lesného sa vytvára spoločenstvo bukovo kvetnatých lesov podhorských. Pravidelne sa tu vyskytuje marinka voňavá , mednička jednokvetá, pristupuje brečtan popínavý, čermeľ lúčny, hrachor jarný, chlpaňa hájna, jastrabník lesný, kokorík voňavý, kopytník európsky, kostihoj hľuznatý , kručinka farbiarska, lipkavec lesný, lipkavec Schultesov, mliečnik chvojkový, papraď samčia, tôňovka dvojlistá, vemenník dvojlistý, veronika lekárska , ktorá indikuje zväčšovanie kyslosti pôdy a vŕbovka horská
Lúky vynikajú floristickou pestrosťou a sú zložené zo zmesi nasledovných druhov: alchemilka žltozelená , čerkáč obyčajný, čerkáč peniažtekový, ďatelina lúčna, horčiak menší, hrachor lúčny, hviezdica kuričkovitá, chlpaňa poľná, kozobrada východná, kozonoha hostcová , kukučka lúčna, lucerna ďatelinová, margaréta včasná, mäta dlholistá , medúnok mäkký, nátržník vzpriamený, ostrica srsnatá, pichliač roľný , praslička roľná, psiarka lúčna, púpavec srsnatý, rasca lúčna , rebríček obyčajný, reznačka laločnatá , starček Jakubov , stoklas vzpriamený, štiav lúčny, štrkáč menší, timotejka lúčna, tomka voňavá, traslica prostredná, túžobník brestový , veronika obyčajná, zbehovec plazivý, zemežlč menšia, zvonček konáristý .
Na území Kálnice sa nachádzajú druhy, ktoré si vyžadujú zvláštnu pozornosť a ochranu. Podľa stupňa ohrozenia ich môžeme roztriediť do kategórie:
C II - Silne ohrozený
- taxón vstavač mužský, vstavač obyčajný
C III - Ohrozené taxóny
- vemenník dvojlistý, zanoväť rakúska,
C IV - Vzácnejšie taxóny, ktoré si vyžadujú pozornosť
-horčičník rozložitý medunka medovkolistá zemežlč menšia
Agát biely až 25 m vysoký strom. Do Európy sa dostal zo severnej Ameriky ako ozdobný strom okolo roku 1601. V území dosť často zastúpená drevina. Je liečivý a uvádza sa aj v zozname alergénov.
Baza čierna, rýchlo rastúci, pomerne vysoký ker s bielymi drobnými kvetmi v nápadných hustých súkvetiach dozrievajúcich v lesklé čiemofialové kôstkovičky. Je liečivá, uvádza sa aj v zozname alergénov.
Bôľhoj lekársky. 5 až 40 cm vysoká bylina so žltými, niekedy oranžovými kvetmi. Rastie najmä na výslnných trávnatých a krovinatých svahoch. Kedysi sa používal na liečenie rán, v súčasnosti sa používa do aromatických bylinných kúpeľov.
Breza previsnutá. Až 20 m vysoký strom, nápadný bielou borkou. V území sa najčastejšie vysádza. Je liečivá, odvar z jej listov sa užíva pri reumatických chorobách. Je močopudná a tvorí hlavnú zložku v urologických čajoch. Jej šťava sa pridáva do prípravkov na vlasy.
Bršlen bradavičnatý. 1 až 3 m vysoký ker s hnedými bradavičkami na konároch. Svetlookrové kvety sú na dlhých stopkách po 1 až 3. Nápadné sú jeho červené plody. Rozomleté semená sa používali proti svrabu a na ničenie vší, olej zo semien na chrasty. V území rastie dosť roztrúsene ako podrast v lesoch.
Čermeľ lúčny. 20 až 60 cm vysoká bylina s citrónovožltými kvetmi. Rastie v dubovohrabových lesoch dosť roztrúsene.
Divozel rakúsky. 50 až 100 cm vysoká sivozelená, žltokvitnúca bylina. Rastie dosť často na trávnatých svahoch. Liečivý druh, kvety sa používajú na dezinfekciu rán a vyplachovanie hrdla pri angínach.
Drieň obyčajný. Ker alebo nízky strom. Jeho žlté kvety dozrievajú na červené podlhovasté kôstkovice. Rastie pomerne často v lesoch a na svahoch. Kedysi bol významným hospodárskym druhom a je škoda, že sa v súčasnosti nevyužíva. Z jeho plodov sa vyrábali kompóty s vysokým obsahom vitamínov, marmeláda a sirupy. Plody sú účinné pri žalúdočných kataroch a hnačkách. Uvádza sa v zozname alergénov.
Dub letný. 30 až 40 m vysoký strom s nápadnými laločnatými listami a plodmi. Tvorí dubové lesy na početných lokalitách.
Ďatelina lúčna. 20 až 40 cm vysoká bylina s purpurovočervenými kvetmi v hustých hlávkach na vrchole stoniek. Rastie hojne na trávnatých miestach. Je liečivá, odvar sa užíva proti hnačkám a pri zápaloch priedušiek.
Fialka lesná. 5 až 10 cm vysoká bylina s fialovými kvetmi. Rastie hojne v lesoch. Fialka voňavá Viola odorata L. Asi 7 cm vysoká bylina s modrofialovými voňavými kvetmi. Pochádza z južnej Európy, odpradávna bola pestovaná, dnes je zdomácnená a všeobecne rozšírená aj na našom území. Je liečivá, jej pod-zemky sa používajú pri bolestiach hlavy a ako uspávací prostriedok.
Hloh jednosemenný. Ker alebo nízky tŕnitý strom s bielymi kvetmi a tmavočervenými malvičkami. V celom území hojne rozšírený. Na krovinatých svahoch je častý hloh obyčajný. Obidva druhy sú starou liečivou rastlinou, účinnou pri vysokom tlaku, plody sa používajú na zníženie množstva kyseliny v žalúdočnej šťave.
Hrab obyčajný . Strom vysoký až 25 m. Je dôležitou lesnou drevinou. V území je to jedna z najčastejších drevín. Kedže veľmi dobre znáša orezávanie a strihanie, vysádza sa do živých plotov.
Hrachor jarný . 20 až 40 cm vysoká bylina so strapcom červenokvitnúcich motýľovitých kvetov. Je pomerne častý v lesoch.
Jahoda obyčajná . Až 20 cm vysoká bielokvitnúca bylina s trojpočetnými listami a červenými jahodami. Bežne rozšírená v lesných a nelesných spoločenstvách. Je liečivá, používa sa pri zápaloch črevnej sliznice, pri chorobách obličiek a obličkových kameňoch, pri krvácajúcich hemoroidoch a na kloktanie.
Jelša lepkavá. Strom až 20 m vysoký so štíhlym kmeňom, zriedkavejšie ker. Rastie na mokrých a vlhkých miestach, kde vytvára súvislé porasty, jelšiny. Je liečivá a používa sa proti vredom a pri horúčkach. Silný alergén.
Kyslička obyčajná . Asi 15 cm vysoká, kyslá bylina s trojpočetnými listami a obrátene srdcovitými lístkami. Kvety má dosť veľké, biele s červenými alebo fialovými čiarkami. Používala sa ako protijed pri otravách arzénom alebo ortuťou, ale aj ako prostriedok upravujúci krvácania a proti arterioskleróze.
Lieska obyčajná. Ker, ojedinele až 6 m vysoký strom, na jar nápadný ovisnutými jahňadami samčích kvetov, neskôr orieškami ukrytými v zelenom obale. Rastie vo svetlých lesoch a na výslnných svahoch. Je liečivá. Odvar z listov sa používa na zastavenie krvácania a utíšenie bolestí pri hemoroidoch. Silný alergén.
Ľubovník bodkovaný . Až 60 cm vysoká bylina s pomerne veľkými žltými kvetmi v hustej vrcholovej metline. V území rastie hojne na trávnatých miestach a pozdĺž lesov. Je liečivý. Používa sa pri chorobách tráviaceho ústrojenstva a nedostatočnej činnosti žalúdka, pečene a žlčníka, ako aj pri nepokojnom spánku a hemoroidoch.
Margaréta biela . 50 až 100 cm vysoká bylina s nápadnými veľkými bielymi úbormi kvetov. Často rastie v trávnatých porastoch.
Marinka voňavá. 15 až 25 cm vysoká, kumarínom voňajúca bylina, nápadná listami postavenými v 5 - až 6-početných praslenoch a hustým súkvetím drobných bielych kvietkov na vrchole byle. V lesoch územia sa hojne vyskytuje, miestami je pospolitá. Je liečivá, používa sa pri nervozite, nespavosti, búšení srdca. Pri veľkých dávkach alebo dlhodobom používaní spôsobuje bolesti hlavy, zvracanie a môže spôsobiť aj smrť.
Pamajorán obyčajný . 20 až 50 cm vysoká, aromatická bylina s drobnými svetločervenými kvetmi v hustých vrcholových metlinách. Rastie hojne na trávnatých a skalnatých svahoch. Je liečivý, uľahčuje odkašliavanie, pôsobí protizápalovo a zvyšuje vylučovanie žlče. Používa sa aj ako korenina namiesto majoránky, má jemnejšiu vôňu a chuť.
Pľúcnik lekársky . Až 30 cm vysoká bylina s dosť veľkými, zo začiatku červenými, neskôr modrofialovými kvetmi, nakopenými v hornej časti byle. Častý druh, rastie najmä v lesoch. Je liečivý, zmierňuje dráždenie pri kašli, zvyšuje zrážanlivosť krvi, je účinný pri krvácajúcich hemoroidoch. Podbeľ liečivý Tussilago farfara L. Asi 20 cm vysoká bylina, skoro na jar vytvára šupinaté nezelené stvoly ukončené žltými úbormi. Stvoly po dozretí plodov zasýchajú a nahrádzajú ich dosť veľké srdcovito okrúhle listy. Je všeobecne rozšírený.
Prvosienka jarná . Bylina vytvárajúca 10 až 30 cm vysoké stvoly, ukončené okolíkom žltých kvetov a vyrastajúce zo stredu prízemnej listovej ružice. Najmä v le soch dosť častý druh. Je liečivá, účinna pri ochorení dýchacích orgánov a obličkových zápaloch.
Púpava lekárska . Bylina vylučujúca mlieko, vytvára 4 až 10 cm vysoké duté stvoly ukončené veľkými žltými úbormi vyrastajúce zo stredu prízemnej listovej ružice. V celom území je všeobecne rozšírená. Je liečivá, podporuje vylučovanie moču a žlče. Pre veľký obsah inzulínu je účinná ako podporný prostriedok pri cukrovke.
Rebríček obyčajný . 10 až 50 cm vysoká bylina porastená niekoľkonásobne strihanými listami a ukončená chocholíkom malých špinavobielych úborov. V území je to bežne rozšírený druh. Je liečivý, pretože zvyšuje zrážanlivosť krvi a používa sa pri rôznych krvácavých stavoch. Pri nadmernom a dlhodobom užívaní spôsobuje otravu.
Repík lekársky . 50 až 100 cm vysoká bylina so striedavo jarmovými listami a byľou ukončenou dlhým klasom svetložltých kvetov. Často sa vyskytuje na trávnatých svahoch, v riedkych lesoch a na ich okrajoch. Je liečivý, používa sa pri prechladnutí, tiež pri chorobách pečene, žlčových ciest...
Ruža šípová . Až 3 m vysoký tŕnitý ker s nepárnoperovitými listami a veľkými, voňavými ružovými alebo bielymi kvetmi, dozrievajúcimi v červené šípky, ktoré sú jedným z najbohatších zdrojov vitamínu C. V území je to hojne zastúpený ker.
Skorocel kopijovitý. Bylina s prízemnou ružicou listov, z ktorej vyrastá niekoľko asi 30 cm vysokých, krátkym klasom ukončených stvolov. Často sa vyskytuje na trávnatých a ruderálnych miestach.
Šalvia lúčna. Až 80 cm vysoká, slabo aromatická bylina, ukončená paklasom fialovomodrých pyskovitých kvetov. Na trávnatých miestach je bežná. Kedysi sa používala ako liečivá, (očné choroby) aj ako dezinfekčný prostriedok.
Vŕba biela. Ker alebo až 25 m vysoký strom s prútovitými, ohnutými konármi a kvetmi v charakteristických jahňadách. Rastie v pobrežných húštinách a na vlhkých miestach. Je liečivá, účinkuje pri reumatizme a prechladnutí.
Vŕbovka horská. 10 až 18 cm vysoká bylina s protistojnými vajcovitými listami, ktoré sú v hornej časti podstatne menšie. Z pazúch vyrastajú fialovoružové kvety. Pomerne často sa vyskytuje na okrajoch lesov. Je liečivá, účinná pri chorobách prostaty.
Železník lekársky. 30 až 60 cm vysoká bylina, v hornej časti rozkonárená, ukončená mnohými drobnými svetloružovými kvetmi. Na ruderálnych miestach je to dosť častý druh. Je liečivý, používa sa pri chorobách pečene a obličiek. Osvedčuje sa aj pri ľahkých prípadoch neu-ralgie trojklanného nervu. Je mierne jedovatý.
Podľa zoogeografického členenia môžeme živočíšstvo Kálnice zaradiť do podkarpatského úseku stupňa listnatých lesov, ku ktorému patrí väčšia časť územia a do panónskeho úseku stupňa stepi, ku ktorému patria doliny a na juh exponované svahy.
- spoločenstvo lesa
- spoločenstvo polí a lúk
- spoločenstvo ľudských sídlisk
- spoločenstvo vôd
Listnaté lesy sú domovom obrovského množstva živočíšnych druhov. Niektoré druhy bez tohto spoločenstva nemôžu vôbec existovať, iné tu hľadajú ochranu. Mäsožravce reprezentuje kuna hôrna , jazvec obyčajný, líška obyčajná, z hlodavcov v lese žije veverica obyčajná , párnokopytníky zastupuje jeleň obyčajný a srnec hôrny . Najčastejším obyvateľom lesa je ďateľ veľký, ďateľ prostredný, sojka obyčajná, sýkorka veľká a iné druhy.
Polia a lúky sú intenzívnym poľnohospodárskym využívaním veľmi pozmenené a v dôsledku toho nastali aj zmeny v prirodzenom spoločenstve. Môžeme tu vidieť bažanta obyčajného, brhlíka obyčajného, drozda čierneho, škovránka poľného, vrabca poľného, z cicavcov králika divého, škrečka poľného, zajaca poľného a ďalších zástupcov živočíšnej ríše.
Z voľnej prírody prenikli do okolia ľudských sídiel druhy, ktoré sa tu pôvodne nenachádzali: rus domový, šváb obyčajný, ďateľ malý, netopier obyčajný, svrček domový a iné druhy.
V blízkosti potokov môžeme vidieť: komára piskľavého, šidlo modré, vážku ploskú, vodomila čierneho , skokana hnedého , skokana zeleného, bociana bieleho , kačku divú a iných zástupcov.
Flóra i fauna v kálnickom chotári aj napriek negatívnym zásahom je pestrá a zaujímavá, až do dnešného dňa sa zachovalo značné množstvo vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov.
Užitočné Informácie,
ktoré Vás môžu zaujímať.
